Mnohí z nás sa boja smrti. Veríme v smrť, lebo nám bolo povedané, že umrieme. Spájame si sami seba s naším telom, a vieme, že naše telo raz umrie. Ale teória biocentrizmu nabáda, že smrť nie je koniec všetkého ako si predstavujeme.

Jeden známy aspekt kvantovej fyziky je, že niektoré pozorovania nemožno predvídať absolútne. Namiesto toho existuje celý rad možných pozorovaní, každé s inými pravdepodobnosťami. Jedno tradičné vysvetlenie – “teória multi-vesmíru” – uvádza, že každé z týchto možných pozorovaní zodpovedá inému vesmíru. Vedecká teória biocentrizmu zjemňuje tieto myšlienky. Existuje nekonečný počet vesmírov a všetko, čo by sa mohlo stať, sa vyskytuje v nejakom vesmíre. V týchto prípadoch smrť neexistuje v žiadnom zmysle. Všetky možné vesmíry existujú súčasne, bez ohľadu na to, čo sa deje v každom z nich. Hoci jednotlivé subjekty sú určené k sebadeštrukcii, ten známy “živý” pocit “Kto som?” je len 20-wattová fontána energie pôsobiacej v mozgu. Ale táto energia nezmizne po smrti. Jedným z najistejších axiómov vedy je, že energia nikdy neumiera, že nemôže byť vytvorená ani zničená. Ale presahuje táto energia z jedného vesmíru do druhého?

Zoberme si experiment, ktorý bol nedávno publikovaný v časopise Science ukazujúci, že vedci mohli spätne meniť niečo, čo sa stalo v minulosti. Častica sa musela rozhodnúť, ako sa správať pri náraze na delič lúča (quantum beam splitter). Neskôr mohol experimentátor zapnúť alebo vypnúť druhý spínač. Ukazuje sa, že to ako sa pozorovateľ rozhodol v tomto bode, určuje, ako sa častica zachovala v minulosti. Bez ohľadu na to akú voľbu ste vy, ako experimentátor vybrali, ste to vy, kto zažije to čo sa na výstupe udeje.  Väzby medzi týmito rôznymi históriami a vesmírmi, prekonávajú naše bežné klasické predstavy o priestore a čase. Myslieť na 20-wattov energie, ako na jednoduchý holo-projektor zobrazujúci buď ten, či onen výstup na obrazovke. Či už druhý delič zapnete alebo vypnete, je to stále zástupca zodpovedný za projekciu.

Podľa biocentrizmu, priestor a čas nie sú tvrdými objektami ako si myslíme. Mávnite rukou do vzduchu – ak zoberiete všetko preč, čo zostalo? Nič. To isté platí aj o čase. Nemôžete nič vidieť skrz kosti, ktoré obklopujú váš mozog. Všetko, čo vidíte a zažívate práve teraz je iba vír informácií vyskytujúcich sa vo vašej mysli. Priestor a čas sú len nástroje pre spojenie všetkého dohromady.

Smrť neexistuje v bezčasovom a bezrozmernom svete. Na konci dokonca aj Einstein priznal: “Teraz Besso (starý kamarát) opustil tento podivný svet kúsok predo mnou. Nezamená to nič. Ľudia ako my… vedia, že rozdiel medzi minulosťou, prítomnosťou a budúcnosť je len tvrdohlavo trvalá ilúzia. ” Nesmrteľnosť neznamená trvalú existenciu v čase bez konca, ale skôr sa úplne zdržiava mimo čas.

Či už je to prepínanie spínača pri vedeckom experimente, alebo hocičo v našom živote, stále je to 20-wattov energie, ktorá bude prežívať výsledok.